Symbolická pietna spomienka na obete komunizmu Kežmarok 27.jún 2008

Dňa 27. júna 2008 si niekoľko členov Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov (SZČPV) symbolicky položením kvetou, uctilo obete komunizmu usmrtené na hraniciach. Pred štyrmi rokmi bol v Kežmarku na historickom cintoríne odhalený Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989 venovaný vyše 400 obetiam. Pri pamätníku sú pochované aj dve obete, ktoré boli exhumované a prevezené z Rakúska na Slovensko, Ondrej Brejka a Milan Dlubač,  obaja usmrtení 7. júla 1980.

26 Mai 2008

Marián Dudinský, Sygnatariusz Karty 77 - Zomrel novinar a byvaly politicky vazen   Marián Dudinský  zmarł 26 maja 2008 roku, był dziennikarzem, Sygnatariuszem Karty 77, więźniem politycznym komunizmu, honorowym wiceprezesem Swiatowego Związku byłych Czechosłowackich Więźniów Politycznych . Cześć Jego Pamięci! Ze smutkiem przyjęliśmy wiadomość o  nagłej śmierci ur.  w Koszycach 13 marca 1949 roku dziennikarza i publicysty, który po studiach dziennikarskich w latach 1973-77 i po podpisaniu Karty 77 zmuszony był do utrzymywania się przy życiu podejmując pracę  jako robotnik. Po aksamitnej rewolucji 1989 roku Marian Dudinsky nie uległ propagandzie sukcesu prywatyzacji i demokratyzacji;  krytycznie postrzegał rzeczywistość, dawał temu wyraz, surowo został za to potraktowany.  Dla autora  Kmotrou mi bola ŠtB , Sygnatariusza Karty 77, dziennikarza wyróżnianego wcześniej nagrodami (m.in. tytułem Dziennikarza Roku) nie znalazło się miejsce pracy w Instytucie Pamięci Narodu, gdzie się ubiegał. Dla przeciwnika reżimu komunistycznego więzionego w latach 1985-1990 nie było pracy redakcyjnej.  Był aktywny w internecie, zaszczycał i nas swoją Osobą.   Nie miał możnych przyjaciół i nie było mu lekko:  miał 17-letnią, studiującą córkę, której nie mógł pomóc. Przed dwoma tygodniami odżyły nadzieje: Marian Dudinsky otrzymał wiadomość o przyznaniu skromnego zasiłku inwalidzkiego, którego nie doczekał. Pogrążonej w smutku Rodzinie składamy Wyrazy Współczucia. Stefan Kosiewski, Polnisches Kulturzentrum e.V.  http://kurzurl.com/10e http://de.groups.yahoo.com/group/kulturzentrum1/message/1276 ----- Original Message ----- From: World association Sent: Monday, May 26, 2008 6:13 PM Subject: Zomrel novinar a byvaly politicky vazen Marian Dudinsky www.szcpv.org Zomrel novinár a bývalý politický väzeň Marián Dudinský Dňa 26. mája 2008,  pred poludním, zomrel vo veku 59. rokov na zlyhanie srdca,  novinár, publicista , bývalý politický väzeň, podpredseda Svetového združenia bývalých československých politických väzňov a predseda Sekcie násilne odvlečených Marián Dudinský. Pogrzeb 29.mája o 15.00 hod. v bratislavskom Krematóriu. Nekrológ za naším bratom Mariánom : Večný rebel a krutosť osudu! http://szcpv.org/08/marian.html

http://blog.myspace.com/index.cfm?fuseaction=blog.ListAll&friendID=204336076

na podręcznej liście

Karel Kryl - Anděl 03:41 Známá písnička od Karla Kryla. Jeho písně by nám měli pořád připomínat jak je pro člověka důležitá svoboda..

http://pl.youtube.com/view_play_list?p=8AD9A2F2D4501C13

Karel Kryl - Przewielmożny kat (Veličenstvo kat - polsky) 05:17 Song Veličenstvo kat by Karel Kryl translated from czech to polish. :-) Enjoy. ;-) P.S.: I don´t know whether I did well when I add the images of Karel Kryl to this song instead of video or images from that horrible period for all "Sattelite" states of former Soviet Union.. Maybe I´ll change it in future.. :-)

Karel Kryl - Veličenstvo kat 04:56 Karel Kryl - Veličenstvo kat

http://pl.youtube.com/view_play_list?p=48D6D812724BFD1F&page=2

http://pl.youtube.com/kulturzentrum

 

za Poľské veľvyslanectvo pani Ivona Fronczek

Czy to biuroposelskie@borowski.pl, bo mamy Przyjaciół i pomniki na Słowacji, które upamiętniają Martyrologię Narodów?

Pomniki  zbudowane zostały przez naszych Przyjaciół ze Związku Byłych Więźniów Politycznych w Czechosłowacji za ich prywatne pieniądze i wymagają konserwacji, a budynek w którym to stowarzyszenie ma swoją siedzibę w Popradzie zmienił ostatnio właściciela i jest nim obywatel holenderski.

Potrzebna jest pomoc oraz interwencja,

a pan Marek Borowski przynależy do dwóch Komisji Sejmu RP.

http://cesko.blox.pl/html/1310721,262146,21.html?157126

Marek Borowski
VI kadencja
Przynależność do komisji i podkomisji

Nazwa komisji/podkomisji	Data powołania	Data odwołania	Funkcja	Data powołania na funkcję	Data odwołania z funkcji
Komisja Łączności z Polakami za Granicą	15-11-2007		przewodniczący	22-11-2007
Komisja Spraw Zagranicznych	15-11-2007

	Marek Borowski Wybrany dnia: 21-10-2007 lista: Lewica i Demokraci okręg wyborczy: 19 Warszawa liczba głosów: 75493 Staż parlamentarny: poseł I kadencji, poseł II kadencji, poseł III kadencji, poseł IV kadencji http://www.sejm.gov.pl/poslowie/posel6/027.htm

http://groups.google.de/group/sowa-frankfurt/browse_thread/thread/45787c4a68acbf94

Vedúci Kancelárie prezidenta SR v Košiciach Mgr. Oto Sabo

...Pán prezident si vysoko váži tých, ktorí na to všetko čo sa dialo nezabúdajú. Jednoducho dnes ako keby bola doba ako kedy sa zabúdalo na to čo sa dialo mnoho desiatok rokov. Preto je potrebné aby boli aj takí zanietení ľudia ako tu, tí ktorí organizujú tieto podujatia na akom som sa zúčastnil v Poprade alebo teraz tuná a vzdať im všetku úctu za to, že sú ochotní aj na úkor svojich problémov tieto pietne spomienky organizovať. Preto vás chcem všetkých poprosiť v mene prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča aby sme nikdy nezabudli na tú hroznú tabuľu, ktorá nám pripomína všetko to hrozné čo sa tuná dialo aby sme na to nezabudli a tak ako pán primátor povedal aby sme urobili všetko preto aby sa toto obdobie už nikdy k nám nevrátilo...

Svetové združenie bývalých čsl. politických väzňov zorganizovalo pri príležitosti III. Výročia odhalenia pamätníka usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989 na historickom cintoríne v Kežmarku pietnu spomienku venovanú vyše 400 obetiam na bývalých československých hraniciach. V príhovoroch vystúpili primátor mesta Kežmarok Ing. Igor Šajtlava, predseda SZČPV F. Bednár. Vedúci kancelárie prezidenta Slovenskej republiky v Košiciach Mgr. Oto Sabo a predseda Sekcie násilne odvlečených SZČPV Marián Dudinský. Podujatie moderovala členka SZČPV Elena Bačkorová. Na záver pietnej spomienky sa uskutočnila recepcia v Hotelovej akadémii Ota Brucknera v Kežmarku. Slovenské média s výnimkou regionálnej TV Kežmarok a Podtatranských novín už tradične pietnu spomienku úspešne odignorovali.

Marián Dudinský, Predseda Sekcie násilne odvlečených SZČPV a podpredseda SZČPV
http://www.szcpv.org\07\kezmarok07.html

Vážení  pozostalí,  vzácni  politickí väzni a odvlečení, ctení hostia,

 dovoľte mi, aby som Vás pri tomto smutnom pamätníku pozdravil v mene bývalých politických väzňov i v mene násilne odvlečených do stalinského GULAG-u. Takéto stretnutia majú pre mňa osobitný význam, lebo mi pripomínajú  celkom nedávnu totalitnú minulosť, ktorej mnohí pamätníci ešte nie sú ani len v dôchodkovom veku. Súčasne mi potvrdzujú starú pravdu, že slobodu si nezaslúži ten, kto o ňu aktívne neusiluje.
 To čo sa kedysi dialo za tzv. železnou oponou je ešte stále pre väčšinu verejnosti doma i v zahraničí veľkou neznámou. Naši historici sa zväčša ešte nestihli v nových pomeroch zorientovať, štátne inštitúcie, ktoré by mali dbať o odhalenie vinníkov riešia prozaickejšie ekonomické problémy a médiá, z ktorých už žiadne nie je v slovenských rukách sa predbiehajú v bulvárnosti, vulgárnosti a vyrábaní tzv. celebrít. Koho už dnes zaujíma tragický osud  bezmenných i známych mužov, žien a detí, - veru i detí - ktorých zastrelili, zmrzačili, či uväznili len preto, že podľahli pokušeniu ilegálne opustiť  socialistický raj. A predsa sme sa tu dnes zišli, my svedkovia tej doby neslobody, (vďaka bohu aj za účasti predstaviteľov štátu), aby sme  ešte dôraznejšie  povedali,  že národ si aj svoju temnú históriu musí pripomínať, ak nechce, aby sa opakovala.
 Českí historici Vilém Hejl a Karel Kaplan, ktorí v sebe našli odvahu poukázať na zločiny komunistického režimu napísali začiatkom osemdesiatych rokov, rokov ruskej perestrojky interesantnú knihu s názvom „Správa o organizovanom násilí“. Samozrejme nevyšla u nás, ale na Západe. V jednej z kapitol tejto knihy uvádzajú, že ŠtB hneď po februári 1948 začala vo veľkom   pripravovať provokácie na hraniciach s cieľom zadržať čo najviac utečencov, ktorých potom obžalovali vo vykonštruovaných procesoch z vlastizrady, vyzvedačstva a pod. Od začiatku im nešlo o prípadných kriminálnikov, ale o ľudí nepohodlných režimu. Ako píšu, provokatér zorganizoval početnú skupinu ilegálnych emigrantov a potom ich Pohraničná stráž buď  zlikvidovala, alebo spacifikovala priamo na hraniciach. A to často i za cenu, že porušili teritoriálne územie cudzieho štátu, alebo tzv. narušiteľov št. hraníc strieľali bezbranných vo vode, vzduchu, či inak, - v rozpore so Ženevskou konvenciou. Ako uvádzajú autori na podobnej provokácii bol založený aj prípad bývalého partizánskeho veliteľa mjr. Viliama Žingora, popraveného v r. 1951. Avšak špecialitou provokatérov boli únosy našich ľudí zo zahraničia! Autori citovanej knihy uvádzajú prípad známeho sociálnodemokratického funkcionára Bohumila Laušmana, ktorého agenti ŠtB uniesli z Rakúska v predvečer Vianoc, 23. decembra 1953. Prípad bol v komunistami ovládaných médiách vykreslený tak, že Laušman sa z emigrácie vrátil, aby sa tu postavil do čela obnovenej Sociálnej demokracie a vtedy ho vraj  ŠtB zatkla.
Žijúceho svedka takýchto praktík máme aj vo vlastných radoch. Náš podpredseda, vzácny človek  Emil Švec, pôvodným povolaním pilot,  bol tak isto v šesťdesiatych rokoch unesený z Rakúska agentmi ŠtB do ČSSR, kde bol odsúdený na dlhoročné vezenie. Obludnosťou  tohto prípadu však je, že sudca,  ktorý celý tento únos de iure zlegalizoval  bol ešte za totalitného režimu povýšený na sudcu NS SR, kde vytrval až do minulého roku  a v súčasnosti už ako dôchodca vraj robí riaditeľa akéhosi odboru v rámci MS SR! Pýtam sa – skutočne sa ten rezort pýši názvom Ministerstvo spravodlivosti?... 
Čiže je evidentné, že nejde len o zločiny 50 rokov, rokov zatuchnutého stalinizmu, ale že organizované násilie KSČ, pretrvalo až do svojho formálneho konca, ba mnohí jeho aktéri sa zamatovo pretransformovali na demokratov a vydržali až do súčasnosti!  Nespočetné  obete Pohraničnej stráže sú zaznamenané dokonca ešte z konca 80 rokov, keď sa totalitný režim už pod vplyvom Gorbačova rúcal. Môj priateľ Michal Paulík, ktorý sa v nežičlivej atmosfére „husákizmu“ v osemdesiatych rokoch pokúsil ilegálne emigrovať do Rakúska skončil svoj život tiež na hranici. Obrazne povedané ako kacír v časoch inkvizície. Poslednú informáciu o jeho vražde mi poskytol v čase môjho procesu vyšetrovateľ ŠtB, ale aj to len ako  úsmevnú historku o tom, ako skončia „kopečkári“. Muž, ktorý mal v tom čase necelých 30 rokov nemá ani len hrob, kde by sa jeho rodina mohla pomodliť. Je jednoducho nezvestný! Aj to sú tí, ktorí tvoria štatistiku československého archipelagu.
 V Národnej rade  SR existuje pripomienka - akýsi kameň, nie pamätník, ale len kameň o dobe neslobody. Ale aká je to sloboda, ak zločiny vrážd na štátnych hraniciach podnes nik nevyšetruje? Urobila sa za nimi hrubá čiara. Presnejšie, už dnešní, „demokratickí“  politici za ňou urobili hrubú čiaru!
 Túžba po slobode a úniky z neprirodzeného prostredia sú  súčasťou genetickej výbavy každého človeka. Je len na racionálnom a intelektuálnom rozhodnutí, či to dotyčný jedinec podstúpi, či mu stojí za to obetovať hoc aj život pre dosiahnutie osobnej slobody.  Tisíce našich občanov dokázali svojimi individuálnymi, neraz vskutku hrdinskými činmi, ktoré nikdy nebudú poctené štátnymi vyznamenaniami, že také riziko sú schopní podstúpiť. Im dnes skladáme našu poctu a tým, čo sa súčasnosti  nedožili povinnú pietu...  

Marián Dudinský

podpredseda Svetového združenia čs. polit. väzňov
a predseda Sekcie násilne odvlečených

 Milí priatelia, bratia sestry-politickí vazni a vsetci ludia dobrej vole. Slovensky rozhlas odvysielal na pokracovanie 8-10.5.2002 program o knihe byvaleho politicjkeho vazna Mariana Dudiskeho Komotrou mi bola STB. M. Dudinsky bol ako byvaly novinar a pracovnik rozhlasu odudeny za vykonstruovanu spionaz k 7 rokom ked sa odvolal na Najvyssi sud SR dostal 10 rokov. To ktori ho sudili a dostali do vezenia su dodnes na svojich alebo inych statnych postoch. Po zverejneni programu sa ozvali kati a trafene husi a hrozia vyhodenim z prace redaktorovi, ktori program Kmotrou mi bola STB pripravil.