Ospravedlnenie:

               SZČPV sa touto cestou ospravedlňuje rodinným príslušníkov, našim členom ako aj verejnosti za tohtoročnú pietnu spomienku, ktorá sa z finančných dôvodov  uskutočnila na základe rozhodnutia výboru SZČPV len symbolický  bez pozvania hostí, bez tradičného ukončenia hymnami štátov z ktorých pochádzali obete, bez účasti médií  a bez recepcie.

              Vďaka výnosu bývalého ministra vnútra SR Vladimíra Palka, o poskytovaní dotácii občianskym združeniam  na uskutočňovanie pietnych a spomienkových akcii venovaných obetiam komunizmu, SZČPV každoročne organizovalo  okrem iných akcií aj dôstojnú pietnu spomienku v Kežmarku. Bohužiaľ, súčasný minister vnútra SR, zrušil pôvody výnos a s účinnosťou od 1.5.2008 vydal nový výnos, podľa ktorého má byť zriadená komisia rozhodujúca o poskytovaní dotácii.  Z uvedeného dôvodu doposiaľ nebolo rozhodnuté o našom projekte na rok 2008 a ani celkovo ako je zrejme z internetovej stránky Sekcie verejnej správy MV SR http://www.civil.gov.sk/p15/p15.shtm o dotáciách na rok 2008.  Preto hrozí, že rovnako symbolicky sa uskutoční aj pietna spomienka za obete okupácie 21. augusta 1968.  Je poľutovaniahodné, že sa tak stane práve v čase 40. výročia okupácie bývalého Československa, v čase kedy susedná Česká republika pripravuje viaceré pietne akcie za účasti najvyšších politických predstaviteľov.
              Na Slovensku, v metropole východného  Slovenska – Košiciach, kde bolo usmrtených najviac občanov, mal byť v roku 2008 podľa nášho projektu inštalovaný centrálny pamätník obetiam okupácie. Bohužiaľ ani 18 rokov po zamatovom páde komunizmu sa na Slovensku nenašlo dostatok politickej vôle pre inštaláciu takéhoto pamätníka. Hoci sa súčasné euro-socialisticko-národno-oligarchistické Slovensko formálne hlási k hodnotám EÚ a je v štruktúrach NATO, rezídua  komunistickej minulosti sú príliš silné.
              Slovensko je posiate pamätníkmi venovaným tzv. osloboditeľom z Červenej armády, Stalin je stále čestným občanom Prešova, ale okrem Popradu sa na Slovensku nenájde jediný pamätník venovaný obetiam „bratskej intencionálnej pomoci“ so štatistikou poštu obetí. Chceli by sme veriť a nestratiť nádej, že svoje slovo dodrží aspoň pán podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, ktorý v príhovore na pietnej spomienke v Košiciach v roku 2007 povedal, že urobí všetko preto aby bol 21. august 1968 v roku 2008 už oficiálne uznaný ako pamätný deň. http://www.szcpv.org/07/kosice2.html

               Pokiaľ sa o Maďarsku v časoch socializmu ironizovalo, že je ako redkvička- zvonka červené a zvnútra biele, o Slovensku sa môže povedať, že je zvonka biele a zvnútra červené. Snahy o likvidáciu Ústavu pamäti národa, marenie činnosti občianskych združení pripomínajúcich si zločiny komunizmu, naznačujú, že nás očakáva zánik resp. „prechod do ilegality“ a  oslavovanie už len tzv. oslobodenia – čiže výmeny hnedej totality za červenú.

Modlíme sa za obete komunizmu a  zato aby ľudia svojou zlomyseľnosťou neničili šľachetné snahy iných ľudí.

Svetové združenie bývalých československých politických väzňov