Svetové združenie bývalých československých politických väzňov - Swiatowe Zrzeszenie Byłych Czechosłowackich Więźniów Politycznych - World Association of Former Czechoslovak Political Prisoners
Swiatowy Związek byłych Czechosłowackich Więźniów Politycznych zaprasza: 21.augusta 2010 v sobotu o 14,00 na pietnú spomienku pri Pamätníku obetiam okupácie Československa 21. augusta 1968 v Poprade na Námestí sv.Egídia
+!PAX ET BONUM! - Pane
Stefane, díky za přeposlanou informaci stran okupace Československa vojsky
Varšavské smlouvy v srpnu 21/8 1968 --- a následných tragických 42 letbolševismu
v ČSSR... - S přáním VŠEHO DOBRA, oldskaut-senior (80), františkánský terciář
František Antonín Cigánek, v.r.-V Přerově dne 6/8 2010, 04:00 hodin
Svetové združenie bývalých československých politických väzňov
Vás pozýva
na pietnu spomienku pri Pamätníku usmrtených na hraniciach v rokoch
1948-1989.
V období neslobody prišlo o život na československých
hraniciach viac ako 400 ľudí,občanov býv. Československa, Nemecka, Rakúska a
Poľska. Pri úteku za slobodou boli 7.VII. 1980 usmrtení aj Ondrej Brejka a Milan
Dlubač.Ich telesné pozostatky boli po 24 rokoch prevezené z Rakúska na
Slovensko.
PROGRAM PODUJATIA:14.00 hod. Privítanie účastníkov 14.30 hod.
Ukončenie štátnymi hymnami SR, ČR, Nemecka, Rakúska, Poľska http://szcpv.org
Mlčanie Jozefa Imricha. Dozvieme sa skutočnú pravdu o smrti Ondreja Brejku a Milana Dlubača?
Dozvieme sa skutočnú pravdu o smrti Ondreja Brejku a Milana Dlubača?
Návrat na stránku - Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989
Na margo piateho výročia odhalenia Pamätníka usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989
Naša organizácia obdržala e-mail od návštevníka našich webových stránok s výstižným názvom:
„Uctime si ich pamiatku - aby sa taká hrôza nikdy nevrátila! Amen!“
Ďakujeme touto cestou čitateľovi za upozornenie na link o knihe Jozefa Imricha, žijúceho v Austrálii, ktorý ako jediný prežil útek 7. júla 1980.
http://www.authorsden.com/jozefimrich
Pre úplnosť uverejňujeme celý text e-mailu:
Kliknite si na tento link. Vypada to tak ze Jozef Imrich bol taky zaneprazdneny pisanim knihy (na ktorej asi nieco zarobil) o ich uteku ze nemal cas prist na pohreb alebo financne nan prispiet. Mozno by bolo dobre tento list prelozit do anglictiny a uverejnit to na jeho "blogu".
Dňa 27. júna 2008 si niekoľko členov Svetového združenia bývalých čsl. politických väzňov (SZČPV) symbolicky položením kvetou, uctilo obete komunizmu usmrtené na hraniciach. Pred štyrmi rokmi bol v Kežmarku na historickom cintoríne odhalený Pamätník usmrtených na hraniciach v rokoch 1948-1989 venovaný vyše 400 obetiam. Pri pamätníku sú pochované aj dve obete, ktoré boli exhumované a prevezené z Rakúska na Slovensko, Ondrej Brejka a Milan Dlubač, obaja usmrtení 7. júla 1980.
Ospravedlnenie:
SZČPV sa touto cestou ospravedlňuje rodinným príslušníkov, našim členom ako aj verejnosti za tohtoročnú pietnu spomienku, ktorá sa z finančných dôvodov uskutočnila na základe rozhodnutia výboru SZČPV len symbolický bez pozvania hostí, bez tradičného ukončenia hymnami štátov z ktorých pochádzali obete, bez účasti médií a bez recepcie.
Vďaka výnosu bývalého ministra vnútra SR Vladimíra Palka, o poskytovaní dotácii občianskym združeniam na uskutočňovanie pietnych a spomienkových akcii venovaných obetiam komunizmu, SZČPV každoročne organizovalo okrem iných akcií aj dôstojnú pietnu spomienku v Kežmarku. Bohužiaľ, súčasný minister vnútra SR, zrušil pôvody výnos a s účinnosťou od 1.5.2008 vydal nový výnos, podľa ktorého má byť zriadená komisia rozhodujúca o poskytovaní dotácii. Z uvedeného dôvodu doposiaľ nebolo rozhodnuté o našom projekte na rok 2008 a ani celkovo ako je zrejme z internetovej stránky Sekcie verejnej správy MV SR http://www.civil.gov.sk/p15/p15.shtm o dotáciách na rok 2008. Preto hrozí, že rovnako symbolicky sa uskutoční aj pietna spomienka za obete okupácie 21. augusta 1968. Je poľutovaniahodné, že sa tak stane práve v čase 40. výročia okupácie bývalého Československa, v čase kedy susedná Česká republika pripravuje viaceré pietne akcie za účasti najvyšších politických predstaviteľov. Na Slovensku, v metropole východného Slovenska – Košiciach, kde bolo usmrtených najviac občanov, mal byť v roku 2008 podľa nášho projektu inštalovaný centrálny pamätník obetiam okupácie. Bohužiaľ ani 18 rokov po zamatovom páde komunizmu sa na Slovensku nenašlo dostatok politickej vôle pre inštaláciu takéhoto pamätníka. Hoci sa súčasné euro-socialisticko-národno-oligarchistické Slovensko formálne hlási k hodnotám EÚ a je v štruktúrach NATO, rezídua komunistickej minulosti sú príliš silné. Slovensko je posiate pamätníkmi venovaným tzv. osloboditeľom z Červenej armády, Stalin je stále čestným občanom Prešova, ale okrem Popradu sa na Slovensku nenájde jediný pamätník venovaný obetiam „bratskej intencionálnej pomoci“ so štatistikou poštu obetí. Chceli by sme veriť a nestratiť nádej, že svoje slovo dodrží aspoň pán podpredseda vlády SR Dušan Čaplovič, ktorý v príhovore na pietnej spomienke v Košiciach v roku 2007 povedal, že urobí všetko preto aby bol 21. august 1968 v roku 2008 už oficiálne uznaný ako pamätný deň. http://www.szcpv.org/07/kosice2.html
Pokiaľ sa o Maďarsku v časoch socializmu ironizovalo, že je ako redkvička- zvonka červené a zvnútra biele, o Slovensku sa môže povedať, že je zvonka biele a zvnútra červené. Snahy o likvidáciu Ústavu pamäti národa, marenie činnosti občianskych združení pripomínajúcich si zločiny komunizmu, naznačujú, že nás očakáva zánik resp. „prechod do ilegality“ a oslavovanie už len tzv. oslobodenia – čiže výmeny hnedej totality za červenú.
Modlíme sa za obete komunizmu a zato aby ľudia svojou zlomyseľnosťou neničili šľachetné snahy iných ľudí.
Svetové združenie bývalých československých politických väzňov
Ze smutkiem przyjęliśmy wiadomość o nagłej śmierci ur. w Koszycach 13 marca 1949 roku dziennikarza i publicysty, który po studiach dziennikarskich w latach 1973-77 i po podpisaniu Karty 77 zmuszony był do utrzymywania się przy życiu podejmując pracę jako robotnik.
Po aksamitnej rewolucji 1989 roku Marian Dudinsky nie uległ propagandzie sukcesu prywatyzacji i demokratyzacji; krytycznie postrzegał rzeczywistość, dawał temu wyraz, surowo został za to potraktowany. Dla autora Kmotrou mi bola ŠtB , Sygnatariusza Karty 77, dziennikarza wyróżnianego wcześniej nagrodami (m.in. tytułem Dziennikarza Roku) nie znalazło się miejsce pracy w Instytucie Pamięci Narodu, gdzie się ubiegał. Dla przeciwnika reżimu komunistycznego więzionego w latach 1985-1990 nie było pracy redakcyjnej. Był aktywny w internecie, zaszczycał i nas swoją Osobą. Nie miał możnych przyjaciół i nie było mu lekko: miał 17-letnią, studiującą córkę, której nie mógł pomóc. Przed dwoma tygodniami odżyły nadzieje: Marian Dudinsky otrzymał wiadomość o przyznaniu skromnego zasiłku inwalidzkiego, którego nie doczekał.
Pogrążonej w smutku Rodzinie składamy Wyrazy Współczucia.
Subject: Zomrel novinar a byvaly politicky vazen Marian Dudinsky
www.szcpv.org Zomrel novinár a bývalý politický väzeň Marián Dudinský
Dňa 26. mája 2008, pred poludním, zomrel vo veku 59. rokov na zlyhanie srdca, novinár, publicista , bývalý politický väzeň, podpredseda Svetového združenia bývalých československých politických väzňov a predseda Sekcie násilne odvlečených Marián Dudinský.
Song Veličenstvo kat by Karel Kryl translated from czech to polish. :-) Enjoy. ;-)
P.S.: I don´t know whether I did well when I add the images of Karel Kryl to this song instead of video or images from that horrible period for all "Sattelite" states of former Soviet Union.. Maybe I´ll change it in future.. :-)
Czy to biuroposelskie@borowski.pl, bo mamy Przyjaciół i pomniki na Słowacji, które upamiętniają Martyrologię Narodów?
Pomniki zbudowane zostały przez naszych Przyjaciół ze Związku Byłych Więźniów Politycznych w Czechosłowacji za ich prywatne pieniądze i wymagają konserwacji, a budynek w którym to stowarzyszenie ma swoją siedzibę w Popradzie zmienił ostatnio właściciela i jest nim obywatel holenderski.
Proszę o podanie szczegółów, postaramy się pomóc. Ochroną pomników oraz ich konserwacją zajmują się Wydziały Konsularne oraz Rada Ochrony Pamięci Walki i Męczeństwa.
Subject: Re: sowa magazyn europejski Liebe Frau Katrin, Aprilscherze erst morgen, Bitte! Sonst wird Europäisches Parlament die ganze Linke Seite in Polen mit Ihrem Zug vernichten!